Čau Dominik, ja ťa síce poznám, ale predstav sa aj ostatným Novejšanom.
Ahoj, pochádzam z Tepličky, aktuálne žijem v Novejši. Mám 23 rokov, pracujem ako IT servisný technik. Vo voľnom čase sa venujem vysokohorskej turistike, fotografovaniu a geocachingu.
Kedy a ako si sa dostal od počítačov k turistike?
Kedže som vyrastal na dedine, k prírode som mal vždy blízky vzťah. V lesoch v okolí som trávil veľa času, k čomu ma priviedol otec. Začiatkom roku 2017 som chcel v živote nejakú zmenu. Vždy ma bavilo fotografovať v prírode a tak som si v marci kúpil zrkadlovku. Začal som len tak experimentovať v prírode a učiť sa s ňou pracovať. Pochodil som Slovenský raj, Malú Fatru a taktiež Tatry. Spočiatku som chodil najčastejšie sám. Zbalil som statív, foťák a išiel som kde ma nohy zaviedli 🙂
Ktoré turistické zákutia boli tvojimi prvými, ktoré si absolvoval?
Kedže som v prírode od mala tak už som mal čo to pochodené. Slovenský Raj mám za rohom a tak som tam prešiel všetky rokliny v lete aj v zime. Na Slovenský raj mám krásne spomienky. Ale serióznejšie som sa začal venovať turistike začiatkom tohto roka. Navštívil som roklinu Piecky v Slovenskom raji, prešiel som Malofatranský hrebeň a taktiež Ďumbier a Chopok v Nízkych Tatrách.
Potom som sa vybral na Baranec v Západných Tatrách, tam som spoznal kamarátku Zuzku, vďaka ktorej som sa postupne začal zameriavať na to čo ma už dlho lákalo. Majestátne tatranské štíty. Ako prvú túru sme sa dohodli na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prechod Tri Kopy – Baníkov je jedna z technicky najťažších značených trás na Slovensku. Nikdy som pred tým na žiadnej podobnej túre nebol a pamätám ako som sa tejto túry obával. Mal som strach či to zvládneme, kedže všade sa písalo o obtiažnosti prechodu. Počasie nebolo ideálne a bolo priam nevhodné. Fúkal silný vietor a už na Plačlivom sme sa chceli otočiť. Našťastie k nám prišli iní turisti a povzbudili nás. Počasie sa zhoršovalo a na Baníkove nás zastihla búrka. Na Žiarsku chatu sme prišli celí premočení.
Aj keď to nebola úplne ideálna túra, tak som tam zistil, že ma pohyb vo vysokohorskom prostredí baví a začal som sa venovať výhradne tomu. O dva týždne sme sa so Zuzkou vrátili a prešli sme už celý hrebeň za krásneho počasia. Bola to jedna krásna a nezabudnuteľná vysokohorská túra. A práve vtedy som zistil, že mi to celkom ide a ani sa veľmi nebojím výšok. A hlavne, že ma to veľmi baví.
Aký bol tvoj zatiaľ najťažší výstup? Ocitol si sa už v nejakom nebezpečenstve?
Po Západných Tatrách sme so Zuzkou pochodili značené štíty vo Vysokých Tatrách ako symbol Kriváň alebo Rysy. Veľmi rýchlo nám to prestalo stačiť a začali sme pokukovať po tých mimo značku. Ako prvý krok bolo vybavenie preukazu JAMES a sami sme sa vybrali najprv na Končistú. Počasie nebolo opäť ideálne, výstup na Končistú bol nekonečný a výhľady žiadne. Ale boli sme veľmi šťastní, že sme to dokázali 🙂 Nasledovali ďalšie a ďalšie výstupy. Spoznal som veľa super ľudí a vystúpil som skoro na všetky hlavné štíty.
Leto ubehlo a musel som nakúpiť výbavu aby som sa mohol štítom venovať aj v zimných podmienkach.
A práve teraz nedávno sa odohral môj najťažší výstup. Začiatkom Novembra napadalo v Tatrách veľa snehu a dohodli sme si výstup na Gerlachovský štít Tatarkovou (Gipsyho) ferratou. Už nástup bol náročný, v žľaboch po pás v snehu sme sa prebíjali do sedla. Bolo to veľmi náročné na kondíciu. Zo sedla má výstup horolezecký charakter a v zime je ešte o stupeň náročnejší. Postupovať po snehom a ľadom obalenej skale bolo veľmi technicky náročné. Ako čerešnička na torte nás čakal vodorovný a veľmi exponovaný 200 metrov dlhý hrebeň až k vrcholovému krížu. Tam sme dorazili už za západu slnka a zostup Batizovským žľabom sme absolvovali už po tme s čelovkami. Bol to veľký test kondície a technických zručností.
Bol to nezabudnuteľný výstup so super ľuďmi, ktorý ma preveril po každej stránke.
Za tento rok som absolvoval desiatky výstupov vo Vysokých Tatrách a našťastie sme sa ani ja ani moji parťáci nedostali do nebezpečnej situácie, ktorá by nás nejako vážnejšie ohrozila.
Využil si už služby horského vodcu? Kedy je to podľa teba už potrebné?
Keď som pred rokom sníval ako by som raz chcel vyliezť na Gerlach, tak som uvažoval aj o tom, že to absolvujem s horským vodcom. No ale všetko bolo úplne inak. Spoznal som podobných milovníkov Tatier a spoločne sme sami zdolávali tatranské štíty. Postupne sme si zvyšovali obtiažnosti tras a naberali skúsenosti.
Nedávno som spoznal super parťáka Ondru z Českej Republiky. Podnikli sme výstup na Lomničák kde som sa spoznal s ďalšími podobnými dobrodruhmi. Spoločne sme založili na facebooku skupinu Happy climbing crew, vrámci ktorej organizujeme výstupy na štíty, na ktoré sa môžu pridať aj ľudia, ktorí ešte nikdy na štíte nestáli.
Aké je tvoje srdcové miesto, čo sa týka turistiky na Slovensku?
Z turistických trás je mojou srdcovkou hrebeň Roháčov. Tam sa celé moje dobrodružstvo začalo. Časť som prešiel aj v zimných podmienkach, čo bol úžasný zážitok
Z neznačených vrcholov je pre mňa na prvom mieste štít Vysoká, na jednom z vrcholov sa nachádza krásny modrý železný kríž. Má dva vrcholy a hore som bol v lete dva krát, prvý krát s mojou prvou parťáčkou Zuzkou a druhý krát za veľmi krásneho počasia s Veronikou, ktorej tiež učarovali tatranské štíty. Bol to jeden z mojich najkrajších výstupov po každej stránke. Mojím snom je tam ísť ešte v zime a určite, ak počasie dovolí, sa tam túto zimu vyberiem.
Máš nejaký sen, ktorý by si si chcel ako turista splniť?
Hlavné sny som si už splnil. Pred rokom som ani nesníval, že vystúpim na Gerlach alebo Lomničák. Na Gerlach som tohto roku vyšiel dokonca 5 krát, to som nečakal ani v najlepšom sne. Moje ďalšie sny sú už menej známe, chcel by som na jar prejsť Vidlový hrebeň a vystúpiť na Žabieho koňa. A taktiež plánujeme Alpy.
Ak sa chystám teraz v zime, ale povedzme aj v lete na túru, čo by mi nemalo chýbať v batohu?
Teraz v zime stále spomínam, aké je všetko v lete jednoduché. Stačí dostatok tekutín a niečo pod zub. V zime na túry vo vysokohorskom prostredí je potrebné mať so sebou mačky, cepíny, návleky, kvalitné teplé oblečenie, tvrdé topánky a na technicky ťažšie túry, ktoré človek v lete vybehne na ľahko je teraz potrebná celá horolezecká výbava.
Okrem toho, že si vášnivý turista, tak aj veľmi rád fotíš.
Fotografovanie ma bavilo od detstva. Najviac ma bavilo fotiť v prírode a tak som to takto spojil a začal sa venovať aj turistike aj foteniu. Keď som sa ale začal venovať vysokohorskej turistike, fotografovanie sa stalo o dosť obtiažnejšie. Liezť po skale so zrkadlovkou na krku nie je vždy najjednoduchšie, ale čo by človek pre foto nespravil 😀
Na začiatku rozhovoru si spomínal, že sa venuješ geocachingu. Čo to vlastne je ?
Turistika a Geocaching sú veľmi úzko späté. Zámerom Geocachingu je priviesť človeka na zaujímavé miesto a niečo ho o tom mieste naučiť. Na danom mieste je najčastejšie umiestnená fyzická krabička (nazývame ju keška). Princíp je taký, že pomocou GPS prídeme na súradnice a hľadáme samotnú kešku. Následne ak sme úspešní, zapíšeme sa do logbooku a kešku vrátime na pôvodné miesto. Kešky sú rôzne veľkosti a rôzne typy. Pri niektorých musíme vylúštiť nejaké zadanie (mystery keš), alebo musíme prejsť niekoľko zastávok kým prídeme ku samotnej keške (multi keš). A pri niektorých sa na mieste nenachádza fyzická krabička vôbec a my musíme pre úspešne nájdenie plniť úlohy. V keške sa môžu nachádzať aj rôzne predmety, ktoré slúžia buď na výmenu alebo putujú z kešky do kešky. Na celom svete je momentálne viac ako 3 000 000 keší.
Tejto zábave sa aktívne venujem od leta 2015 a mám nájdených cez 1600 keší. Čo na tom milujem je, že ma dovedie na miesta, kde by som možno nikdy v živote len tak neprišiel. Pri cestovaní mám ďalší cieľ prečo tam idem a popri tom pochodím zaujímavé miesta. Za keškami som už precestoval celé Slovensko a momentálne plánujem okolité štáty.
Máš nejaké obľúbené miesto v Novejši, alebo pri Novejši, kde rách chodíš, len tak na prechádzku? Ak áno rpečo je to práve to miesto?
Kedže som vyrastal na Tepličke, obľúbené miesta som mal v miestnych horách a rád sa tam sem tam vraciam na bicykli a spomínam. V okolí Novejši si rád po práci zájdem na bicykli na Košiarny briežok. Je tam krásna príroda a vedú odtiaľ veľa cestičky vhodné na menšie aj väčšie cyklo túry.
Je niečo čo ti v našom meste chýba, alebo rád by si to zmenil?
Rozmýšľal som,ale kedže najradšej trávim čas v prírode, priamo v meste mi nič konkrétne nechýba.
