Hubobný producent, manažér a scenárista Jaro Slávik je u nás známy najmä ako porotca zo súťaže Česko Slovensko má talent. V roku 2015 sa v tejto súťaži stretol so živými sochami Big Names. Dnes, po takmer piatich rokoch, príde do Spišskej Novej Vsi, aby sa sám stal živou sochou a podporil neľahkú situáciu v ktorej sa pouličné umenie, kreatívny biznis a umelci nachádzajú.
Na festivale sa zaradíte medzi účinkujúcich, ako živá socha budete stvárňovať samého seba. Aké od toho máte očakávania?
Keďže som celoživotný obdivovateľ jazdeckých sôch a keďže sa mi do dnešného dňa nepodarilo zvládnuť majestátne umenie jazdy na koni, v mojich predstavách by som chcel stvárniť Slávika na koni (smiech). Ale očakávania majú byť len očakávaniami a nie realitou. Budem rád, ak moja účasť pomôže popularizácii pouličného umenia. Som fanúšik pouličného umenia v jeho celej rozmanitosti. Jeden z mojich študentských filmov sa venoval osudom umelcov na ulici. Milujem dixie kapely na Karlovom Moste a aj sláčikové kvartetá na Kampe. Sám organizujem festival Bach in The Subways, čo je o pouličnom umení.
Prvýkrát ste premenu na živú sochu zažili počas talentovej súťaže Česko Slovensko má talent v roku 2015. Ako spomínate na prvú skúsenosť so živými sochami Big Names?
Ako diváka ma ich predstavenie úplne nadchlo. Bolo to muzikálové číslo. Famózna dramaturgia aj spevácke výkony. Miliónový nápad. Moja vlastná premena na živú sochu bola skúsenosť. Premena je náročná a nepohodlná. Vôbec, umelci pracujúci na ulici zažívajú omnoho väčšiu dávku nepohody ako ich kolegovia na scénach.
Do pripravovanej série Česko Slovensko má talent budete talenty hľadať aj cez vašu aplikáciu BooYang. Ako je to možné?
Talentová aplikácia a sociálna sieť Booyang je priestor pre realizácia talentu. Funguje ako známe sociálne siete Instagram alebo TikTok len s podstatnými vylepšeniami (smiech). Začali sme pred vyše rokom a apku sme spustili presne 02.02.2020. Myslel som si že budeme úspešní, keď dosiahneme 30 tisíc stiahnutí. Mýlil som sa. Dnes máme 100 tisíc stiahnutí a rastieme. Booyang umožňuje predstaviť svoj talent v 9 kategóriach (hudba, šport, fashion, zvieratá, gastro, comedy, detské talenty, variety, remeselné talenty). Naši používatelia môžu nájsť svoje publikum, svojich zákazníkov a preraziť vo svete zábavy. Doslova si môžu zmeniť život, keďže pravidelne organizujeme súťaže a najlepší zarábajú. Keďže kopírujeme trendy správania mladých ľudí, ktorí sú viac na mobile ako pri telke a keďže sa venujem hľadaniu talentov celý život, produkcia ČSMT využila možnosť online castingu cez našu sociálnu sieť. Booyang je však viac ako len nástroj online castingov pre ČSMT. Booyang umožňuje každému objaviť v sebe kreativitu. Každý je kreatívny. Ostatne naše moto je – je to na Tebe (its app to you).
Živé sochy a pouličné umenie všeobecne sú na slovensku stále netradičným umením. Aký k nim máte vzťah vy?
Rozdeľme tú otázku. Pouličné umenie je absolútny základ nášho priemyslu. Showbusiness vznikol dávno vďaka remeslu eskamotérov, kaukliarov a trubadúrov. Literatúra, teda tá svetská časť, stojí na základoch, ktorý postavili trubadúri a minesangeri. Pouličné umenie podporujem. Organizujem dokonca slovenskú časť medzinárodného festivalu barokovej hudby Bach In The Subways, keď sa v deň narodenín J.S.Bacha hrá jeho hudba na verejných priestranstvach – električke, podchodoch, námestiach a staniciach.
Živé sochy sú super. Samozrejme, tento fenomén trocha utrpel inváziou levitujúcich sôch z Balkánu, ale stále sú významným výtvarným umením v uliciach. Performance živých sôch mám radšej ako pouličných karikaturistov.
Big Names stvárňujú živé sochy známych osobností. Aká osobnosť je najväčšou inšpiráciou pre vás?
Sklamem vás. Nemám také klasické vzory. Ale mojou motiváciou je byť takou verziou seba samého, aby som mohol byť motiváciou pre mojich synov. Snažím sa byť lepšou verziou seba. Ale fascinuje ma príbeh Margarety Steiff, ktorá vďaka svojej kreativite zmenila svoj osud. Vymyslela plyšového medveďa. stala sa za svojho života bohatou a úspešnou napriek zdravotnému postihnutiu, ktoré ju pripútalo na vozík. dnes má priemysel plyšových hračiek hodnotu stoviek miliónov dolárov.
Prečo ste sa rozhodli svojou účasťou podporiť festival živé sochy?
To je už z nášho rozhovoru asi zrejmé.
Podobné festivaly sa zvyčajne konajú vo svetových metropolách, na Slovensku v menšej, ale o to krajšej Spišskej Novej Vsi. Aký máte vzťah k tomuto regiónu?
Keďže mi z otcovej strany koluje v žilách krv karpatských nemcov, aj keď teda nie slovenských, ale rumunských Sasov, môj vzťah k tomuto regiónu mám asi geneticky zakódovaný. Mám to tam rád a neviem to vysvetliť. Keď som sa dozvedel že festival bude práve tam, veľmi ma to potešilo.
Obdobie počas pandémie bolo pre umelcov kritické, ako ste ho prežili vy?
Ako každý z nášho odvetvia. Veľmi rýchlo som sa vysporiadal so skutočnosťou, že žiaden z projektov, ktoré sme plánovali sa neuskutoční. Snažil som sa zachrániť pracovné miesta kolegov, snažil som sa vymyslieť nové projekty. Snažil som sa ovládnuť staré umenie využiť krizu na príležitosť. Mali sme čas realizovať projekt Booyang TV – 4 dielnej televíznej série na podporu talentov. A venoval som sa Booyangu.
Čo ste sa počas tohto obdobia naučili?
Umývať si ruky ako Jack Nicholson vo filme Tak dobre ako sa len dá (smiech). Či som sa niečo naučil, to ukáže až čas. Ale dozvedel som sa veľa o nás a našich reakciách v krízach. Ale to ešte v sebe nemám spracované. Sme lepší ako vyzeráme a zároveň horší ako si myslíme. Ostatne Sartre povedal onú ikonickú vetu “Peklo sú tí druhí” a dodal menej citovanú druhú vetu tohto výroku “Ale práve tak som mohol napísať, že raj sú tí druhí, jednoducho, všetko prichádza k človeku len od tých druhých, od ľudí.”
