Martin je rodákom z Novejši, má 19 rokov a aktuálne si plní hokejový sen v kanadskej juniorskej lige v klube Kootenay Ice. Má za sebou niekoľko reprezentačnýchštartov a na poslednom juniorskom svetovom šampionáte mal na hrudi dokonca kapitánske „céčko“.
Ahoj Martin, ako a v koľkých rokoch si sa dostal k hokeju?
S hokejom som začal v troch, alebo štyroch rokoch a doviedol ma k nemu môj otec, ktorý tiež niekedy hrával hokej a bol aj hokejový rozhodca.
Aké boli začiatky s hokejom v Novejši? Na ktoré obdobie v Novoveskom drese spomínaš najradšej?
Začiatky boli pre mňa pekné. Pre niektorých mojich spoluhráčov bolo najťažšie skoré ranné vstávanie na tréningy, ale ja som s tým veľký problém nemal. Skôr by som sa mal poďakoval mojim rodičom, ktorý kôli mne vstávali tak skoro ráno. Každá sezóna v Novejši bola niečim pekná a rád na ňu spomínam, ale asi najkrajšie to bolo v doraste, keď sme sa zišli perfektná partia a vyhrali sme 3. miesto v dorasteneckej lige. Na to asi nikdy nezabudnem.
Neskôr si prestúpil do fínskeho tímu Tappara Tempere, kde si pôsobil najprv v mládežníckom tíme a neskôr si sa stal najmladším Slovákom, ktorý nastúpil vo fínskej najvyššej súťaži. Ako sa spätne pozeráš na pôsobenie vo Fínsku?
Vo Fínsku sa mi páčilo, krajina je veľmi pekná, aj príroda, len škoda že ich jazyk je taký lámavý :). Vo Fínsku som sa posunul vpred hlavne hokejovo a myslím si, že to nastúpenie na zápas mužov bola pre mňa obrovská odmena za drinu a dodalo mi to viac síl do mojej ďalšej cesty ísť si za cieľom.
Aktuálne pôsobíš v kanadskom mužstve Kootenay ICE, ktoré je účastníkom CHL (Canadian Hockey League). Ako prebiehala aklimatizácia na zámorský hokej?
Aklimatizoval som sa na kanadský štýl celkom rýchlo, vždy sa mi ich štýl hry páčil. Ja som hlavne potreboval moju hru zrýchliť, a keďže v Kanade sa hraje na úzkom klzisku, tak je všetko rýchlejšie, tým pádom sa musíte rýchlejšie rozhodovať. Som rád, že momentálne pôsobím v Kanade. Rozdiel oproti Európe, alebo dajme tomu aj Slovensku je, že sa tu hrá viac fyzický a jednoduchší hokej práve kôli menšiemu klzisku.
Bývaš v Kanadskej rodine tzv. billet štýlom. Vieš nám priblížiť ako to funguje?
Billet bývanie je bývanie v hosťovskej rodine. Ja mám rodinu velmi milú a nič mi tu nechýba. Starajú sa hlavne o to, aby som mal pripravenú stravu a pod. takže sa cítom ako doma.
A čo život, príroda a ľudia v Kanade?
Ľudia sú tu veľmi priateľský. Je to malé mesto, ale všetci tu žijú hokejom a pre deti sme ako vzory. Robíme veľa aktivít aj mimo ľadu s fanúšikmi. Pre mňa osobne je tu život ľahký, keďže sa nemusím starať o stravu a mám kde bývať. Jediné čo mi trochu vadí je jedlo, ktoré nemajú tak rozmanité ako v Európe. Väčšinou tu jeme dookola to isté :). Príroda je tu krásna. Blízko sú hory, a tak nie je neobvyklé, keď uvíte medzi domami, či na ceste srnky.
Koniec starého a začiatok nového roka patril svetovému šampionátu do dvadsať rokov, kde si si obliekol dres s kapitánskym céčkom. Slovensko sa dostalo do štvrťfinále, kde podľahlo Švédsku. Ako s odstupom času hodnotíš tento turnaj a aj zápas so švédskom?
Turnaj hodnotím veľmi pozitívne, aj keď si myslím, že sme mohli dokázať ešte viac, ale som veľmi rád, že som mohol byť na majstrovstvách členom tímu a jeho kapitánom. Veľké prekvapenie bolo, keď sme vyhrali nad USA. Nikto to nečakal a všetci sme boli veľmi šťastný. Ďalší zápas so Švédskom bol už iný. Zo začiatku sme sa stiahli, ale čím viac sa blížil koniec zápasu, tak sme boli viac a viac odhodlanejší, no bohužiaľ ani to nezabránilo našej prehre.
V jednom z rozhovorov po MS si sa vyjadril, že celý tím bol ako rodina a že ti je ľúto, že sa už v tejto zostave nestretnete. Čomu pripisuješ to, že ste boli tak dobrá partia?
Boli sme si všetci veľmi blízky, ťahali sme všetci za jeden povraz a každý vedel, akú má v tíme úlohu a to bolo to podstatné. S chlapcami sme sa poznali už od mladšieho veku z reprezentačných zrazov a povedali sme si, že takto pokope sa vidíme asi poslednýkrát a bolo by super, ak by sme niečo dosiahli a mali by sme na čo spomínať.
Sledoval si zimnú olympiádu a pôsobenie našich športovcov v Pjongčangu?
Priznám sa, že som olympiádu veľmi nesledoval, väčšinou som si pozrel už iba výsledky. Videl som zopár zostrihov hokejových zápasov a myslím, že naši hokejisti odohrali dobre zápasy. Nový tréner dodal mužstvu nový impulz.
Máš nejaké obľúbené miesto v Novejši, alebo okolí, kde chodíš rád zrelaxovať/oddýchnúť, keď si doma?
Keď som doma, tak väčšinou sa venujem rodine, kamarátom a priateľke. Ale v meste si rád chodím posedieť na dobrú kávu, alebo niekam sa najesť, ale nejaké špeciálne miesto až tak nemám.
Dosť si toho už pocestoval, je niečo čo by si zmenil/vylepšil v Novejši, ak by si mal kompetencie?
Pocestoval som toho veľa, ale vždy sa rad vrátim do Novejši je to môj domov a mám tu všetko, čo potrebujem. Je to krásne mesto. Nič by som nemenil.
