Na scéne oslavujú už 25 rokov a v Novejši ich netreba špeciálne predstavovať. Pôvodný plán bol jasný – vydať aspoň tri albumy. Teraz ich majú na konte omnoho viac, nehovoriac o počte odohraných koncertov. Počas posledných dvoch rokov to nevzdali a teraz prichádzajú s dlhoočakavaným turné AKUSTICKÉ HRUŠKY 25 tour. O začiatkoch kapely Smola a Hrušky, inšpirácií, ale aj vtipných momentoch sme sa porozprávali s textárom a hudobníkom Jozefom „Spokom“ Kramárom.
Kapela Smola a Hrušky vznikla v roku 1997. Kto stál na jej začiatku? Boli ste priateľmi už pred vznikom?
Na začiatku Smola a Hrušky v pamätnom roku 1997 boli Spoko, Ubo, Pišta, Evička a Laco. Netuším, kto sa kedy s kým stretol a či vlastne boli alebo sú kamaráti, ale za mňa asi takto (úsmev). S Ubom sme sa spoznali v basketbalovom klube (aktuálne Spišskí Rytieri), s Pištom na základnej škole, s Evičkou na gympli a Laca sme spoznali až v Domčeku – to bolo centrum voľného času, kde sme jeden rok mali skúšobňu a v tom čase tam hral s inou kapelou.
Tušili ste vtedy, že raz budete oslavovať štvrťstoročie na hudobnej scéne?
Vtedy sme to určite neriešili a určite to nebol plán. To je možno aj dobre (úsmev). Vždy sme rozmýšľali len nad najbližšími udalosťami, koncertmi, pesničkami a štúdiom. Pamätám si, že ešte pred tým ako vyšiel prvý album, možno okolo roku 2000, som si vymyslel plán, že by som bol rád keby sme za celú našu existenciu vydali aspoň tri albumy. Čas plynul a tých albumov vyšlo aj so ‚živákmi‘ a dvd-čkami viac ako desať. K tomu 1300 koncertov. Takže vlastne už štvrnásť rokov od kedy vyšiel náš tretí album, je všetko už ‚nad plán‘ (smiech).
Na svojej stránke uvádzate, že názov vznikol z frázy „nachytaný na hruškách“. Nachytali ste niekoho aj naozaj?
Áno je to tak, nič múdrejšie sme vtedy nevymysleli a názov ostal do dnes. Poviem aspoň za seba, že určite mám za sebou nejeden hriech, ale už som sa z nich vyspovedal (smiech). Keďže sme ľudia, predpokladám, že aj ostatní sa možno mali, či majú z čoho spovedať.
V akých krajinách sa vám zatiaľ podarilo hrať?
Väčšinu koncertov sme odohrali na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Je ich viac ako 1200. Okrem toho sa nám podarilo si zahrať aj v Londýne a v izraelskom Tel Aviv.
Vo svojich začiatkoch ste boli súčasťou súťaže Košický zlatý poklad. Ako hodnotíte spätne túto skúsenosť?
Bola to skvelá možnosť vystúpiť pred ľudmi aj porotou. Spoznali sme sa tam s inými hudobníkmi a s niektorými sme v kontakte doteraz aj po dvadsiatich rokoch. Pre mňa, ako autora a textára skladby Hypermarket, to bol ďalší moment, kedy som si uvedomil, že som schopný skladať piesne, ktoré sa páčia okrem mňa aj kritikom a fanúšikom, a že by som mal pri tom vydržať. Tak som vydržal.
Videoklip k singlu Tanga získal tri ceny na festivaloch animovaných filmov. Ako ste sa k takýmto súťažiam dostali?
Toto má na svedomí náš fanúšik a kamarát Juraj Kubinec, ktorý vytvoril animovaný klip. Ten mi poslal so slovami, že by bol rád keby som k nemu napísal pesničku. Dostal som už hotový zostrihaný krátky film bez hudby, s ktorým sa už nedalo hýbať, ani nič meniť a ja som začal písať hudbu a slová na obraz. Zložil som asi šesť skladieb, kým Juraj konečne povedal svoje áno (úsmev). Výsledok posielal po festivaloch animovaných filmov a my sme sa len dozvedali, aké úspechy dosiahol. Väčšinu ľudí ani nenapadne, že klip Tanga nevznikol na pesničku, ako je to zvykom, ale úplne naopak. Doteraz ďakujem za túto príležitosť.
S akými interpretmi ste mali možnosť spolupracovať?
Teším sa, že sme mohli koncertovať s celou plejádou slovenských a českých umelcov. Okrem toho ma ešte viac teší, že som mohol skladať pesničky a zároveň spolupracovať pre alebo spolu s týmito umelcami z Čiech, Slovenska, Poľska, Francúzska a Izraela ako napríklad Guločar, Tři Sestry, Petra Polnišová, Farben Lehre, Los Caparos, Supa, Marián Čekovský, Karol Mikloš, Nylon Union, Rybičky 48, Berenika Kohoutová, Zdenka Predná, Borra, DNA, Zverina, Mirka Miškechová, Boy Wonder, Colectiv, Zoči Voči, Bijouterier, Tribuman, Martrina Partlová, Doctor P.P. a ďalší.
Spomeniete si aj na nejaký pamätný alebo úsmevný moment, ktorý ovplyvnil kapelu a tvorbu?
Takých je mnoho, prvý ktorý mi napadol je o kvásku a droždí, len nie som si istý či je aj vtipný (úsmev). Keď som sa počas prvého živého online streamu z chalupy, pred dvoma rokmi spýtal fanúšikov, čo robia v týchto chvíľach, medzi odpoveďami bola aj táto: ‚Pozorujem ako kysne kvások‘. Prišlo mi to v danú chvíľu dosť vtipné. Následne som len tak z plezíru začal v priamom prenose skladať pesničku o kvásku a sľúbil som fanúšikovi, že ju čoskoro dokončím. Zhodou okolností som ani nerátal, že v ten istý deň, keď začnem so skladaním novej pesničky nám pošle kámoška skutočný kvások. Doma boli zrazu dva kvásky – jeden živý a druhý pesničkový.
Po týždni kedy pesnička vyšla, dostala sa do rádií a následne sa mi ozvala firma, ktorá vyrába droždie, že sa im skladba veľmi páči a že by nám za odmenu radi poslali droždie, keďže ho bol vtedy nedostatok. V piesni sa síce spieva že vymením troj-izbák za droždie, ale namiesto bytu nám poslali 100 kíl droždia. Takže niekedy stačí napísať skladbu a vesmír zariadi, že dostanete paletu droždia, ktoré sme porozdávali po rodinách a dokonca aj do rómskej osady pani, ktorá nás inšpirovala k skladbe ‚Nasaďme si hrušky,‘ keď apelovala na reportéra nech nám dajú tote ‚hrušky‘ a budú ich nosiť (smiech). Pani vlastne odštartovala náš nový album Audiostatusy, ktorý je zbierkou skladieb na aktuálne témy, covid nevynímajúc.
Počas kariéry ste vydali desať albumov. Čo alebo kto vás inšpiruje?
Poviem za seba, keďže píšem pesničky. Najväčšou inšpiráciou k tvorbe je život, láska, rodina, kamaráti a všetky vzťahy, ktoré z toho vyplývajú. Okrem toho čerpám z kníh, filmov, seriálov, skrátka, snažím sa mať oči otvorené. Niekedy je inšpiráciou aj samotný zadávateľ, nakoľko píšem skladby aj do reklám, projektov alebo pre iných umelcov.
Obdobie pandémie bolo náročné pre všetkých umelcov. Počas tohto obdobia ste mali koncert na streche školy v Kežmarku. Ako vznikla idea na takéto netradičné miesto?
Koncert na streche nebol náš nápad, prišlo s tým Kultúrne centrum v Kežmarku, za čo im veľmi krásne ďakujeme. Na streche sme dovtedy nikdy nehrali (úsmev). Videli sme to u slávnych umelcov ako U2, Beatles a podobne. Radi by sme konečne vydali aj celý video záznam z tohto koncertu. Možno už 8. mája 2022, presne po dvoch rokoch, by to konečne mohlo výjsť.
Rok 2022 bude pre kapelu oslavou 25 rokov na scéne. Pri tejto príležitosti vyrážate na turné. Prečo ste sa rozhodli pre akustickú formu koncertov?
Pred dvoma rokmi, tesne pred pandémiou, sme zažili vypredané akustické koncerty, ktoré mali skvelé ohlasy tak ich radi na jar zopakujeme. Na jeseň 2022 bude pre zmenu plne zapojené a hlučné už druhýkrát prekladané československé turné so skupinou Totální Nasazení.
V roku 2013 bol o kapele natočený dokument. O čom je a kde sa dá nájsť?
Nájsť si ho môžu na našom youtube pod názvom Tourbus Daemon. Má ho na svedomí oceňovaný režisér Enrik Bistika. Je to zaujímavý pohľad na vypredané koncerty s českou skupinou UDG a život na cestách. Okrem toho, pred mesiacom sme zverejnili na youtube smolaahrusky dokument zo zákulisia spomínaného Unplugged koncertu v Redute z magického dňa 20.02.2020. Na jar 2022 plánujeme vydať celý album Unplugged, koncert v Redute a rovnako aj video záznam.
A samozrejme naša tradičná otázka. Kde v Novejši alebo jej okolí radi ako kapela oddychujete?
Najradšej oddychujeme v Slovenskom raji. To je zdroj energie. Mimochodom už 21. apríla odpremiérujeme na koncerte skladbu Chystám sa Do Raja, ktorú som zložil pre Národný park Slovenský raj a OOCR (Oblastná organizácia cestovného ruchu, pozn.red.). Videoklip je oslavou krásy Slovenského raja, turizmu a príbeh vzniku názvu Slovenský raj, ktorý oslávil 100 rokov. Určite si nenechajte videoklip a túto skladbu ujsť!
Kapela odštartuje svoje akustické turné práve 21. apríla 2022 v Spišskej Novej Vsi. Vstupenky si zakúpite TU a info o ďalších koncertoch nájdete TU.
