Priznajte sa, kto z vás presne vie, kde sa nachádzajú Volovské vrchy? Ja sa priznávam, že som to poriadne nevedela. A to bol presne dôvod prečo ma tento vzdelávací projekt zaujal. Je priamo spojený s našim regiónom, regiónom Spiš. Odkrýva nielen jeho prírodné krásy, ale aj históriu.
A teraz k tým Volovským vrchom. Ide o rozsiahly horský celok, ktorý sa nachádza vo východnej časti Slovenského rudohoria. Je rozdelený na sedem menších častí, ku ktorým patria: Havranie vrchy, Knola, Zlatý stôl, Hnilecké vrchy, Pipitka, Kojšovská hoľa a Holička. A to by mohlo na úvod hádam stačiť.
Jednotlivé časti dokumentu Život vo Volovských vám pomocou audiovizuálneho zážitku priblížia čím je táto krajina výnimočná a tak veľmi vzácna. Sama som bola prekvapená, čo všetko som sa dozvedela a obohatená vedomosťami balím batoh a vyrážam na jednu z trás.
O tom, čo všetko sa v tomto štvordielnom dokumente dozviete a prečo vlastne vznikol, sme sa porozprávali s autorom a koordinátorom projektu Martinom Hlavatým.
Ako vznikla myšlienka na vytvorenie dokumentu práve o tejto časti Slovenského rudohoria?
Amatérsky prírodopisný seriál Život vo Volovských vznikol ako voľné pokračovanie projektu ekologického vzdelávania Volovské v lavici, ktorý realizuje Spišské kultúrne centrum a knižnica v Spišskej Novej Vsi (bývalé Spišské osvetové stredisko) v spolupráci so združením Volovské.
Čo je jeho hlavným cieľom?
Jeho hlavným zámerom je priblížiť autentickú karpatskú prírodu, podporiť rozvoj prírodného turizmu a ekologické vzdelávanie v školách okresov Spišská Nová Ves a Gelnica. Snažíme sa ním poukázať na unikáty prírody a života tohto krajinného celku.
Ide len o jeden dokument?
Obsah seriálu je rozdelený do štyroch samostatných častí: Zbojnícka dolina, Vlci a Hlucháň na Hekerovej, Banské chodníčky, Vtáctvo a zvuky lesa.
Opísal by si nám v krátkosti jednotlivé časti dokumentu?
Prvé kroky seriálu vedú trasou zo Smolníckej píly cez Zbojnícku dolinu až po najvyšší bod rezervácie Kloptaň, kde spoznávame biotop, objavujeme pralesové zvyšky, jazvečí hrad a nádherný deň môžeme ukončiť oddychom spojeným s úchvatnými výhľadmi z vrchu Kloptaň.
V druhej časti sme sa vybrali na ranné pozorovanie do lokality Biele skaly a Hekerová, kde dlhodobo pozorujeme pobytové stopy Vlka dravého a taktiež sme zaznamenali výskyt chráneného druhu najväčšieho tetrovitého vtáka Hlucháňa hôrneho.
Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu aj na okolie niekdajšieho hlavného banského mesta Gelnica. Aj preto sme jednu z častí venovali tejto tematike a v tretej časti seriálu vás zoberieme na banské chodníčky v lokalitách Slovenské Cechy, Mokré pole a čarovného Turzovského jazera.
Na území pohoria sa nachádza aj vtáčie územie, ktoré je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či výr skalný. V poslednej časti seriálu sme sa preto vybrali do lokalít medzi Poráčskou a Lacemberskou dolinou s nočným pozorovaním a počúvaním vtáctva a zvukov lesa v okolí Suchinca a Slovinskej skaly.
S kým si spolupracoval na tvorbe dokumentu?
Na seriáli som spolupracoval s členmi a aktivistami zo združenia Volovské, ktoré zastrešuje OZ Zapadnutý kút v Gelnici. Garantom projektu je krajinný ekológ, odborný lektor a sprievodca Pavol Stranovským a o všetko, čo sa týka obrazu a zvuku sa postaral kameraman Jaroslav Hamrák.
Aký bol pre teba počas tvorby najkrajší, pamätný okamih?
Počas natáčania štvrtej časti Vtáctvo a zvuky lesa sme ‚bivakoval‘ pod hviezdnou oblohou v blízkosti Slovinskej skaly. Po nájdení vhodného miesta na spanie sme sa vybrali na prechádzku do jej okolia a pár minút pred polnocou pri pozorovaní mesačného divadla z posedu, sme začuli zavýjanie vlčej svorky niekoľko desiatok metrov od nás. Rozpoznali sme zavíjanie mláďat s matkou a hádam aj troch dospelých jedincov. Keď celý les po tomto vlčom koncerte stíchol, akoby na povel sa zatiahla obloha mrakmi. Všetko to trvalo iba veľmi krátku chvíľu, no bol to čarokrásny a nezabudnuteľný zážitok. Keď o tom niekomu rozprávam alebo píšem, mám stále zimomriavky. Pre mňa osobne to bol jeden z najsilnejších momentov za celé obdobie, čo sa túlam po Volovských vrchoch.
Ako dlho trvalo to celé vytvoriť?
Trvanie celého projektu od prvotnej myšlienky až po zverejnenie všetkých častí seriálu bolo niečo cez jeden rok. Absolvovali sme štyri filmovacie výjazdy, z toho sme dvakrát prespávali. Točilo sa a chceli sme zachytiť aj rôzne ročné obdobia. Jazvečí hrad počas farebnej jesene, v mrazivom novembri pozorovanie vlkov na Hekerovej alebo spevavú jar počas natáčania poslednej časti pri Slovinskej skale, kde sme zažili aj spomínaný koncert vlkov obývajúcich tento kúsok úchvatnej Karpatskej divočiny. Najdlhšie obdobie a najviac práce zabral strih videí, spracovanie zvuku, komunikácia medzi nami a výsledná postprodukcia. Bolo to náročné, no som vďačný Paľovi a Jarovi za ich skvele odvedenú prácu a vedeniu Spišského kultúrneho centra a knižnice za príležitosť realizovať sa na tomto projekte.
Prvým projektom bol dokument Volovské v lavici, ktorého pokračovaním je tento dokument. Plánuješ aj do budúcnosti pokračovať v približovaní života Volovských vrchov verejnosti?
Plánujeme ešte v priebehu roka 2022 dotočiť dve možno tri nové časti o ďalších unikátoch Volovských a týmto by som uzavrel tento amatérsky prírodopisný seriál, ktorý nás veľa naučil a verím, že si získa nielen svojho diváka, ale bude využitý aj ako doplnok ekologického vzdelávania pre žiakov z nášho regiónu. No a keďže v našej inštitúcii nastali určité zmeny, tak sa týmto aktivitám budem venovať už len súkromne, no o to s väčšou motiváciou a láskou. Máme v pláne viacero aktivít, čas ukáže, čo sa nám podarí, každopádne stretneme sa vo Volovských.
Ak vás, milí čitatelia, dokumentárny seriál zaujal, môžete si pozrieť všetky štyri časti na odkazoch nižšie.
1. časť: Zbojnícka dolina
2. časť: Vlci a Hlucháň na Hekerovej
3. časť: Banské chodníčky
4. časť: Vtáctvo a zvuky lesa
Fotografie: archív M. Hlavatého
