Mnoho vecí sa časom mení, rovnako ako aj zvyky. Nezabúdajme ale, že sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Na niektoré sa časom zabudlo, iné prežívajú dodnes. Musíme ale dodať, že ani v celej oblasti Spiša neboli tradície úplne rovnaké.
Prezvedy
Pred pytačkami prebiehali ešte prezvedy alebo nahováračky, kedy chodievali krstné mamy mládencov k rodine nevesty vyzvedať, či by svoju dcéru mládencovi dali. Ak tomu boli rodičia naklonení, mohli prebehnúť pytačky. V minulosti boli majetkové pomery na prvom mieste, až za nimi nasledovala láska a sympatie. Na pytačkách sa nedohadoval len termín svadby, ale aj to, kto čo zdedí.
Priamo z pytačiek sa išlo do kostola a nasledovali ohlášky v poradí tri nedele po sebe. Rodiny tak mali mesiac na prípravu svadby, na ktorej nechýbalo poriadne pohostenie. Svadby patrili k najvýznamnejším rodinným slávnostiam, zároveň sa skladali z veľkého súboru zvyklostí a obradov.
Na ohlášky chodievali nevesta aj ženích „označení“. Nevesta nosila na hlave partu, ženích pierko na klobúku.
Mládenec, ktorý sa šiel ženiť, sa mal vedieť postarať o svoju nastávajúcu ženu, zabezpečiť rodinu a obriadiť statok. Dievčina sa zase musela vedieť dokonale postarať o domácnosť a deti. A aby na nevydávala „na prázdno“, samozrejmosťou bolo veno. Veno sa postupne pripravovalo počas celého jej života až do svadby.
Jedným z obradov bolo aj samotné prenášanie výbavy nevesty z rodičovského domu do domu ženícha. V minulosti neexistovali svadobné pozvánky. Pozývanie na svadbu mali na starosti družbovia.
Priebeh svadobného dňa
Svadobný deň sa začínal slávnostnými raňajkami u ženícha aj nevesty spoločne so susedmi. Podávali sa obradové koláče z kysnutého cesta nazývané kuchy alebo kniše a biela káva.
Po raňajkách bolo potrebné sa ešte postarať o hospodárstvo a nasledovalo odpýtanie ženícha od rodičov a presun do domu nevesty. Počas presunu sa veľa spievalo a zabávalo. V dome nevesty sa rodina a známi starali o rôzne prekáračky, ponúkali sa falošné nevesty.
Ľudia veľmi silno verili v mágiu a pôsobenie negatívnych síl počas prechodu dievčaťa zo stavu slobodnej devy do stavu vydatej ženy. Preto boli súčasťou čepenia rôzne zvyky. Čepenie vždy prebiehalo v nejakom susednom dome a prítomné boli iba ženy. Spievali sa lasívne „pikantnejšie“ piesne, ktoré sa nikdy nespievali v spoločnosti mužov.
Nevestu usadili na stoličku do stredu miestnosti, na ktorú položili vankúš alebo kožušinu a pod stoličku umiestnili nádobu s vodou. Na kolenách mala obradový koláč posypaný cukrom. Voda mala zabezpečiť žene v budúcnosti ľahký priebeh pôrodu. Kožušina mala zabezpečiť aby prvým dieťatkom bol kučeravý chlapček ako je kučeravá kožušina.
Ženích si následne musel prísť svoju nevestu vypýtať aj od spoločenstva žien a aby bolo ich manželstvo zdarné, museli si obaja odhryznúť z obradového koláča. Niekde sa robilo aj to, že keď si ženích prišiel vypýtať nevestu, musel si pred ňu kľaknúť a popri tom ako odhryzoval z koláča mu ženy zaborili tvár do koláča. Ženích bol celý od cukru a to symbolizovalo sladký spoločný život mladomanželov.
Zdroj: Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Nevesta v ženíchovom dome
Jedným z ďalších samostatných obradov bolo prijímanie nevesty svokrou. Pred vstupom nevesty do domu ženícha svokra vyšla von aby oficiálne privítala nevestu v ich dome. Na prahu domu nevestu prežehnávala a používala sa svätená voda. Aj v tomto obrade bol veľkou súčasťou obradový koláč. Nevesta si ho musela dať nad hlavu a trikrát obísť stôl. Stôl bol považovaný za miesto predkov a tí ju museli tiež prijať. Nechýbali ani slovné hračky keď sa svokra pýtala nevesty:
„Nevesta moja, budeš dobrá alebo zlá?“
„Keď vy budete zlá, ja budem ešte horšia ale keď vy budete dobrá, ja budem ešte lepšia.“
Jednou z tradícií, ktoré si zrejme v dnešnej dobe už nevieme predstaviť bolo ukladanie mladomanželov do spoločnej postele. Predtým ako ich uložili im pomáhali vyzliecť sa do spodného odevu.
Ženy po prechode do stavu manželského už nikdy nemohli chodiť s odhalenými vlasmi.
