Dnes si pripomíname 56. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Okrem najväčších miest zavítali aj do menších okresných vrátane Spišskej Novej Vsi. Takto to v SNV vyzeralo.
Hodinu pred polnocou z 20. na 21. augusta 1968 vpadli na územie Československa vojska Varšavskej zmluvy – obranného paktu východného bloku, teda sovietske, východonemecké, bulharské, maďarské, a poľské. Ukončili tak hrubou silou akékoľvek snahy o demokratizáciu režimu pod falošnou zámienkou „ochrany socializmu“.
Vpád vojsk na Spiš a jeho obete
Jednou z obetí okupácie je 27-ročný Spišskonovovešťan Ivan Schmiedt, ktorého zasiahli výstrely vojsk v Košiciach, kde bol odpor spoločnosti mimoriadne tvrdý.
Obyvatelia SNV a okolitých obcí sa zobudili s hukotom tankov a lietadlami nad hlavami. Niektorí sa aktívne zaujímali o to, čo sa deje, iní sa radšej schovali vo svojich domovoch.
Informovanie obyvateľstva
Po príchode do mesta okupačné vojská obsadili dôležité budovy a zaviedli cenzúru, avšak Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska (OV KSS) stihlo informovať obyvateľov cez miestny rozhlas a prostredníctvom regionálnych novín Spišské hlasy, informuje denník Korzár.
Obesenec pred kostolom
Spišská Nová Ves bolo jedno z miest, v ktorom občania vnímali vpád vojsk mimoriadne negatívne. V prvý deň okupácie písali na obchody a verejne viditeľné miesta heslá odsudzujúce okupáciu a podporujúce predných predstaviteľov republiky – generálneho tajomníka KSČ ČSSR Alexandra Dubčeka a prezidenta Ludvíka Svobodu.
Tlačili sa a rozširovali po meste aj letáky s heslami. Na židovskom cintoríne a pred farským kostolom visel handrový obesenec (na foto nižšie), takisto jasný odkaz okupantom.
Na obrázkoch nižšie môžete vidieť miestnych občanov, ako premaľuvávajú alebo menia dopravné smerové tabule, aby zmiatli okupantov.
V roku 1968 sa na Radnici v centre mesta oslavovalo 700. výročie 1. písomnej zmienky o meste Spišská Nová Ves a zároveň na tejto budove viseli protiokupačné transparenty.
Jasný odpor spišskej verejnosti
Verejné inštitúcie ako OV KSS, MV KSS, a ďalšie spoločenské organizácie a podniky prichádzali s rezolúciami a vyhláseniami požadujúcimi odchod okupačných vojsk z mesta a z krajiny.
Občania organizovali petície, z ktorých najúspešnejšia bola petícia na podporu A. Dubčeka s 5087 podpismi občanov SNV a okolia. Proti okupácii sa vyjadroval aj hodinový štrajk, ktorý sa konal 23. augusta 1968.
Tieto prejavy odporu výrazne posilnili jednotu obyvateľov nielen v okrese Spišská Nová Ves, ale aj v celom Československu.
Svedectvo obyvateľky Spišskej Novej Vsi Anny Muchovej:
“Pamätám si tanky pred poštou bolo tam veľa ľudí ktorý ich posielali domov , doma sme napäto sledovali v televízii správy ako sa v Bratislavskej televízii strieľalo a moderátorka do poslednej chvíle hlásila správy. My sme chodili s babkou do kostola a museli sme utekať domov bo koho po siedmej večer chytili tak ho zavreli bolo pre nás deti niečo čo sme predtým nezažili. Živo si spomínam na tie plagáty obesenej sliepky a pod ňou nápis radšej som sa obesila ako dala vajce Rusovi a mnohé iné . Báli sme sa vtedy aj o pána Dubčeka, lebo nikto nevedel kde ho presne Rusi zobrali a aký sme boli šťastný keď sa s prezidentom pánom Svobodom vrátili!”
Väčšina občanov krajiny podporovala odchod okupačných vojsk a stála za A. Dubčekom a ostatnými predstaviteľmi Pražskej jari.
Takéto široké zjednotenie občanov ČSSR bolo dovtedy nevídané a pramenilo z náhleho krízového stavu, do ktorého sa republika dostala po 21. auguste.
Okupačné vojská sa v meste a okrese Spišská Nová Ves zdržali len niekoľko dní a potom sa presunuli do iných častí republiky.
