Meno talentovaného gitaristu Timoteja Zavackého nie je v našom meste žiadnou neznámou. Timotej so svojou gitarou čoraz častejšie prekračuje hranice mesta, teraz dokonca aj európskeho kontinentu. Najnovšie mal možnosť hrať v srdci starobylej ríše Inkov, v juhoamerickom Peru. Spoločne sme sa rozprávali o hudbe, ľuďoch, zážitkov z ciest, jeho najbližších plánoch, ale aj o peruánskej gastronómii.
Uplynulé týždne si strávil v Južnej Amerike, konkrétne v Lime v Peru. Ako si sa tam vlastne dostal?
Veľa ľudí pozná môj príbeh, ako som hral na ulici a na druhý deň som hral na svetovom festivale klasickej hudby v Prahe, ktorý organizovali Kórejčania. Na tomto festivale bolo medzinárodné publikum a medzi nimi bol aj hudobný skladateľ Gabriel Iwasaki z Peru. Jemu sa veľmi páčilo ako som hral a po festivale sme ostali v častom kontakte. Prepojil ma s riaditeľom školy kde učí, Rafaelom Reyesom, a už pred dvoma rokmi som mal prednášku cez zoom pre študentov. Tento rok som bol v kontakte s riaditeľom a napadlo nám, žeby sme mohli zorganizovať nejaké koncerty, majstrovské kurzy a prednášky na rôznych miestach v Lime.
Aký boli tamojší študenti na univerzite?
Bol som na dvoch univerzitách. Univerzita USIL a jedna z najprestížnejších hudobných škôl v Južnej Amerike, Národná hudobná univerzita v Lime. Taktiež som vyučoval a viedol majstrovské kurzy na hudobnej škole Tempo, ktorú založil môj kamarát Rafael Reyes. Študenti hrali fakt na vysokej úrovni a hudbu tam milujú. Jeden študent z univerzity cestoval za mnou na hodiny gitary približne tri hodiny. Veľmi ma potešilo, že takto ocenil moju prítomnosť.
Rovnako si odohral aj niekoľko koncertov. Aký dojem v tebe zanechali miestni hudobníci, s ktorými si si mal možnosť zahrať?
Koncerty boli krásne a publikum úžasné. Začiatky mojich koncertov otváral dvoma skladbami skvelý peruánsky gitarista Branny Peves. Koncerty som si veľmi užil, ľudia tam hudbu milujú a žijú tým, či už hrajú klasickú alebo populárnu hudbu. Ocenili to tam a účasť na koncertoch bola vyššia, ako keď hrám niekde tu v okolí.
Čo táto cesta pre teba, ako skvelého gitaristu znamenala profesne? Kam ťa to posunulo?
Stále ma veľmi teší, keď môžem hrať pre ľudí aj v inej krajine, o to viac, keď to bolo v takej zaujímavej krajine na druhej strane sveta ako je Peru. Získal som tam mnoho kontaktov. Či už riaditelia škôl, skvelí hudobníci alebo najznámejší výrobca gitár v celom Peru. Je komplikované cestovať s gitarou, a preto mi na koncerty zapožičal gitaru najslávnejší výrobca gitár v Peru, Enrique Falcon. Máme naplánovanú aj ďalšiu spoluprácu. Taktiež sme dohodli ďalšie koncertné turné v Peru na budúci rok, ktoré bude ešte zaujímavejšie, pretože budem hrať aj v divadle v slávnom meste Cusco, kde odohrám ako sólista s orchestrom slávny španielsky koncert Aranjuez.
Čo ťa v meste či na krajine celkovo najviac uchvátilo?
Nikdy som nebol v tak obrovskom meste, veď len v Lime žije približne 12 miliónov ľudí. Doprava je tam extrémne zaujímavá a niekedy trvá hodiny, kým sa človek presunie len na krátku vzdialenosť. Ľudia boli veľmi priateľskí a získal som tam úžasne kamarátstva. História celého Peru je veľmi zaujímavá a bohatá. Niektoré časti Limy, najmä tie, kde je väčšia chudoba sú veľmi nebezpečné ako v každom veľkom meste. Celé mesto je veľmi rozmanité a niekedy stačí prejsť len cez jednu križovatku a človek vidí úplný rozdiel v pomeroch. Preto bolo skvelé, že mi stále plánovali program a ukazovali krásy mesta moji kamaráti, ktorí to tam poznajú. Najznámejšia na tejto krajine je hlavne ich gastronómia, ktorá patrí medzi najlepšie na svete.
Ochutnal si teda niečo zaujímavé, pre nás možno exotické?
Peruánska kuchyňa patrí medzi najlepšie na svete. Majú množstvo jedál, ktoré človek ochutná iba tam. Zaujímavé je, že iba v Peru rastie približne 2000 druhov zemiakov. Ľudia sú tam na svoje jedlo patrične hrdí a každý deň som ochutnával úžasné jedlá. Často tam jedia hlavne morské plody a jedlá zo zemiakov a kukurice. Slávny nápoj je Inca Cola, ktorú milujem.
Určite máš z tejto cesty veľa zážitkov. Podeľ sa s nami o nejaký, ktorý ti najviac utkvel v pamäti.
Tých zážitkov bolo toľko, že je ťažké nejaký vyzdvihnúť. Úžasný bol každý koncert, prednáška alebo poznávanie mesta a čas strávený s kamarátmi. S riaditeľom Rafaelom máme krásny kamarátsky vzťah a často sme poznávali mesto spoločne s jeho rodinou. S Rafaelom som objavoval a ochutnával peruánsku kuchyňu a skladateľ Gabriel s priateľkou Gaudy ma vzali na ochutnávku piva.
Síce si tam nebol veľmi dlho, ale majú niečo spoločné Slováci s Peruáncami?
To je komplikovaná otázka, ale ľudia, ktorých som tam spoznal boli všetko hudobníci, takže nás spájala najmä hudba. Veľmi som si tam s ľuďmi rozumel, pretože sú veľmi priateľskí a často majú podobný humor ako ja.
Máš nejaký cestovateľsko-profesný sen, kde a s kým by si si chcel zahrať?
Mňa veľmi baví cestovanie a objavovanie nových krajín. Nemám nejaký konkrétny sen kde a s kým, ale chcel by som, aby tých krajín bolo čo najviac. Je úžasné spájať cestovanie a to, že môžem ľuďom v rôznych častiach sveta hrať na nástroji, ktorý milujem. Verím že v budúcnosti vyjde aj tá Južná Kórea, kde som mal cestovať ale pre pandémiu to nebolo možné. Teším sa, že budúci rok budem znova v Peru a tých koncertov tam bude ešte viac.
A čo v najbližšej dobe chystáš? Budeš mať aj nejaké koncerty v Novejši a okolí, kde si ťa môžu naši čitatelia prísť vypočuť? Alebo ti je už Novejša malá (smiech)?
Teraz nejakú dobu budem pôsobiť v Dubline, kde ma bude učiť taliansky profesor Marco Ramelli. Chcem posunúť moju hru ešte na vyššiu úroveň a pripraviť sa na nejakú zo svetových súťaži na budúci rok. Určite budú nejaké vystúpenia aj tu, ale až v decembri, prípadne v januári. Na rôznych akciách ma môžu počuť ľudia ako sólovo, tak aj s mojou novou kapelou, kde hrám so skvelým huslistom Rišom Dzugasom a úžasnou speváčkou a tohtoročnou víťazkou Miss Spiša Máriou Tremkovou, s ktorými ma to veľmi baví. Ak bude nejaká príležitosť, tak si stále rád zahrám aj tu.
Ďakujeme a držíme palce! Timoteja môžete sledovať TU. O tom, ako sa Timotej dostal k hre na gitare si môžete prečítať v našom staršom rozhovore.
Fotografie: archív Timoteja Zavackého