Natália (21) a Adrián (21) tvoria pár dva roky. Natália sa rozhodla hneď po maturite na Gymnáziu Školská vyskúšať štúdium v zahraničí. Vybrala si škandinávsku krajinu, Dánsko. Adrián si po čase uvedomil, že tiež by veľmi rád vyskúšal štúdium v zahraničí, a tak si kúpil letenku a Natáliu v deň jej narodenín prekvapil s kufrom vo dverách.
Čo rozhodlo o vašom odchode ísť študovať do cudziny?
Adrián: Nad odchodom do zahraničia, konkrétne do Dánska premýšľala Natália už pred tým, ako sme sa vôbec spoznali. Už počas strednej školy totiž študovala rok v USA a bolo jej hneď jasné že po strednej nechce ostať na Slovensku.
Natália: “A to pustíte šestnásť ročné dievča do zahraničia?” pán riaditeľ nevedel pochopiť, prečo som išla už ako druháčka na výmenný program, ktorý trval rok. Keďže moja rodina, ako najväčšia opora mi dôverovala, takto sa začalo budovať niečo väčšie. Túžba po zahraničí. Chcela som skúšať nové veci a naskytla sa mi možnosť ísť študovať do Dánska.
Prečo práve štúdium v Dánsku?
Natália: Už v USA som sa dozvedela o skvelej možnosti štúdia v Dánsku, čo bol rok 2014. Keďže už som mala skúsenosti s inou výukou, vedela som, že vysoká škola na Slovensku je pre mňa tabu. Stále som počúvala od vysokoškolákov o tom, že nevedia čo je to spánok a mali stresy, haldy učenia, ktoré aj tak zabudnú, no načo mi to je ? JA CHCEM ŽIŤ!
Neskôr som ľutovala, že som nešla na odevnú do Trenčína, ako jedna moja veľmi dobrá kamarátka, ktorá sa naučila praktické veci ako šiť. Ja som na gymnáziu maturovala z dejepisu, z ktorého si absolútne nič nepamätám.
Aké je Dánsko a ľudia v Dánsku?
Adrián: Ak by som mal krajinu opísať dvoma slovami, bolo by to: priateľské, veterné.
Priateľské preto, lebo mentalita ľudí v Dánsku, či v celej Škandinávii je na úplne inej úrovni v porovnaní s napríklad našou krajinou. Určite je tam veľa faktorov, ktoré to ovplynňujú, jeden z nich by mohol byť napríklad to, čo sa dialo po druhej svetovej vojne u nás na Slovensku a tu v Dánsku.
Ľudia sa skrátka neboja nechávať svoje veci len tak niekde na ulici, bez toho aby na to niekto siahol. Jeden z dobrých pocitov, ktorý som si zapamätal, keď som tu prišiel bolo hneď prvý deň môjho príchodu do Dánska. Z letiska v Kodani som sa potreboval dostať na hlavnú stanicu, nemal som šajnu, kde si môžem kúpiť lístok, tak som sa opýtal sprievodcu. On odpovedal, že tentokrát to mám zadarmo lebo vlak ochvíľu odíde, tak mám utekať aby som ho stihol.
A prečo veterné? Lebo tu stále fúka vietor. A to myslím doslova stále. Deň bez vetra s peknou slnečnou oblohou je váš šťastný deň 😀
Natália: Ja ako doslova hyperaktívny človek, ktorý zbožňuje spoločnosť, si veľmi nesadne s dánskou povahou. Po určitom čase žitia v Dánsku, som prišla na to, že aj keď sú Dáni veľmi milí a priateľskí, radi si udržiavajú kruh svojich kamarátov okolo seba.
Avšak, zbožňujem to, ako žijú. Sú to jednoduchí ľudia. Samozrejme, bude to aj dosť kvôli ich ekonomike, ale to, že majú auto také ako sused, to, že majú takú istú prácu, ako ostatní, to ich robí šťastnými.
A čo sa týka mladých ľudí? Tí rok po strednej pracujú a rok cestujú, hľadajú sa. Spoznávajú svet, bláznia sa a študujú po tom, keď sú si istý výberom.
Aďo, ty si sa neskôr rozhodol taktiež študovať. Prečo?
Adrián: Stále som premýšľal nad vysokou kedže všetci dobre vieme, že v dnešnej dobre sa už výška berie ako samozrejmosť, no keď som skončil strednú bol som presvedčený o opaku, pretože som netušil akým smerom sa chcem vybrať a začať študovať niečo, čo aj tak nebudem chcieť robiť je strata času. Človek by mal ísť smerom, ktorý ho najviac napĺňa, lebo väčšina ľudí študuje a pracuje len kvôli peniazom a to je zlé. Ja som mal s bratom v našej Novejši kapelu, takže ma to vôbec neťahalo na výšku, no v Dánsku popri tom ako som pracoval som spoznával dánsky systém výučby od priateľky a veľmi ma to zaujalo, chcel som ísť na školu tiež. Aj v práci mi starší stále hovorili: “Čo tu robíš, mal si ešte študovať” a mali pravdu. V Dánsku sa v tom období dalo hlásiť na výšku dvakrát ročne. Koncom leta a začiatkom februára stále začínal semester. V tomto som mal tiež veľké šťastie kedže som trošku prešvihol deadline a prihlášku poslal mesiac po termíne. Napriek tomu ma vzali, no príklad si z toho netreba brať. Mal som proste šťastie.
Aké boli začiatky? Nové prostredie, kamaráti, internát, jazyk, … Dlho ste si zvykali?
Adrián: Začiatky, ako všade a so všetkým boli ťažké. Myslím, že na prostredie sme si zvykli pomerne rýchlo. Na celej krajine je super to, že angličtinou sa dohovoríš všade. 90% Dánov rozpráva po anglicky, keďže s ňou vyrastajú od malička popri ich rodnej Dánčine. Dokonca aj programy v televízii im idú po anglicky s dánskymi titulkami.
Čo sa štúdia týka, obaja sme študovali na rovnakej škole v mestečku Naestved, kde sme vlastne aj bývali. Je to mesto s pomerne rovnakým počtom obyvateľov, ako naša Novejša a asi 80 km južne od hlavného mesta. Prvé negatívum, ktoré sme postrehli bolo pri hľadaní si práce. Veľmi ťažko si ju totiž človek nájde v angličtine v meste ako je Naestved. Vyžadujú tam totiž rozprávať Dánsky, kdežto v Kodani to je úplne inak. Tam si človek nájde prácu v angličtine oveľa skôr, keďže to je hlavné mesto a ľudia sú na angličtinu zvyknutí. Každý pracovný deň som totiž strávil zhruba 3 hodiny cestovaním, keďže mi cesta do práce trvala 1,5 hod. Cestovali sme takto za prácou až donedávna. Kolegovia z práce mi neverili, keď som im povedal že bývam 100 km od práce. Prišlo im to nemožné, no kvôli škole sme na výber nemali.
Natália: Ja sa všeobecne výborne prispôsobím novému prostrediu. Však, bol to môj prvý internát. To bolo iné. Ja som mala tieto veci už v pláne. Aj keď vo všeobecnosti som chaotický človek, neporiadny, veľké veci a vízie do budúcna mám presne načasované a naplánované. Adriánovi sa zmenil plán za mesiac a to doslova. Ale myslím, že spravil výborný krok vpred :). A samozrejme, čo by som bez neho robila?
Najväčší rozdiel bol ten, že som dospela a nebola som na to pripravená. Prať, variť, nezabudnúť kúpiť toaletný papier, zaplatiť účty, zohnať si brigádu, ale najhoršie bolo to, že neuvidím rodičov tak často, ako vtedy. Aj keď ja a oni sme boli zvyknutí na odlúčenie, stále sme však vedeli presný dátum môjho stáleho príchodu. Teraz to tak nie je. Môj prvý rok som študovala Commerce Management, ako Adrián teraz. Dá sa povedať, že je to štúdium obchodu a biznisu. Dáni vedia, ako na biznis. Veď veľké firmy ako Lego, Pandora, Maersk sú ak ste nevedeli, Dánske. Preto veľa odborov má aspoň nejaké základy biznisu.
No až po roku štúdia som zistila že ma to nebavilo dostatočne, a tak som školu zmenila. Prestúpila som na školu ktorá sa nachádza priamo v centre Kodane. Odbor, ktorý študujem sa volá komunikačný dizajn, kde študujem aj marketing, ale aj iné praktické veci. Ako Adrián spomenul vyššie, cestovanie za prácou bola pre nás najväčšia strata času, no pre mňa to po zmene školy bolo rutinou. Cestovala som totiž každý deň, 7 dní v týždni 100 km tam aj späť. Viem, znie to šialene, ale tak tomu bolo až kým sme sa nepresťahovali. Od januára 2018 už bývame v centre Kodane a do práce, alebo školy si v lete aj zabicyklujem. (smiech)
Bola aj nejaká kríza, kedy ste si povedali, že balím kufre a idem domov?
Adrián: U mňa veľká kríza nikdy nenastala. Myslím, že takáto kríza by mohla nastať keby sme tu len pracovali a sedeli na izbe, vtedy by to možno bolo možné pri tom depresívnom dánskom počasí, ale človek si to vie stále kompenzovať, ak má okolo seba správnych ľudí.
Natália: Smaozrejme!! Ale, keď som si uvedomila, čo by som robila na Slovensku, hneď som sa zastavila 😀
Skúste nám priblížiť váš typický deň. Ráno sa zobudíte a …
Natália: Keď sme chodili na tú istú školu, bývali sme v Naestvede a pracovali v Kodani, čo je približne 80 km od seba. Tie dni boli perfektné. Vstávali sme spolu o ôsmej, o deviatej sme spolu 10 minút bicyklovali do školy a o tretej odišli domov.
Avšak po mojej zmene školy sa všetko nakopilo a zostresovalo. Škola takmer každý deň, práca cez víkend. Každý deň v Kodani, tri hodiny len cestovať. Veľmi ma to unavovalo, takže spoločenský život mi začal rapídne klesať.
Môj typický deň sa teraz zmenil, kedže od nového roka bývame v Kodani. V poslednej dobe sa stalo veľa zmien v našom živote, ako Adrián začal znova hrať s kapelou, presťahovanie, práca a pod., takže sami sme zvedaví.
Adrián: Typický školsko-pracovný deň resp. týždeň pre nás znamená ani jeden deň voľna v týždni. Študovať v Dánsku bez práce by sme si dovoliť nemohli, keďže to je finančne náročné. Mesačné výdavky sú zhruba 700 eur na život študenta, tým myslím ubytovanie, strava, doprava. Typický týždeň pre nás je 4x do týždňa škola a ostatné tri dni v práci. Niekedy sa stane, že jeden deň školy odpadne, no to len málokedy.
Ak by ste mali porovnať slovenské školstvo s dánskym školstvom v pár vetách. V čom je lepšie to Dánske?
Adrián: Neviem, či je to vôbec porovnateľné. Je to veľký rozdiel. Školstvo vo vyspelých krajinách, ako Dánsko je posunuté o pár úrovní vyššie a máme sa fakt od koho učiť. V skratke, dánske školstvo je viac zamerané na komunikáciu, spôsob vyjadrovať sa, kdežto na Slovensku je to skôr zamerané na spôsob učiteľ hovorí a žiaci “počúvajú”.
Chcem tým povedať, že v škole v Dánsku je celá výučba zamerená skôr na tímovú prácu, samostatné učenie sa koná v skupinkách, kde na konci hodiny je stále vymedzený čas na prezentovanie toho, čo sme sa naučili. Inými slovami, sme nútení rozprávať, vyjadrovať sa, posúvať svoju komunikatívnosť ďalej a ďalej. Na začiatku to bola pre mňa veľká výzva, keďže so svojou angličtinou som vtedy ešte nebol veľký kamarát, no napriek tomu som skoro každý školský deň musel stáť pred celou triedou a rozprávať o tom, na čom som v ten deň pracoval.
Natália: Naše školstvo by už konečne malo pochopiť, že haldy učiva nie sú pre nikoho prospešné. Akurát pre psychológov, ku ktorým chodia utrápení študenti. Nepoviem, sú potrebné doslova “biflovačky”, kde keď fakt je to učivo potrebné vedieť ako básničku, chápem. Nedá sa to však zo dňa na deň zmeniť. A veci praktické? Bavila som sa s veľa kamarátkami na túto tému, veľa študentov aj dva roky štúdia nemajú nič iné zo školy, ako len teóriu. Môj názor je, že niektoré veci treba spraviť zo dňa na deň. Razantne to zmeniť.
Pre koho je štúdium v zahraničí podľa vás vhodné a pre koho naopak nie?
Natália: Pre všetkých! Nedá sa to povedať presne, všetci sme iní. Preto to musia ľudia vyskúšať. Viac a viac mladých ide študovať preč. Napríklad aj do Dánska.
Ak netrávite dni v škole, pracujete, chodíte na nejaké výlety, … ?
Natália: Bohužial, tento môj polrok bol maximálne vyťažený. Snažíme sa toho robiť najviac ako sa dá. Hlavne až teraz sme prišli na to, že tento rok chceme robiť niečo iné a nájsť si čas na veci, ktoré sme nerobili. Chceme ísť na miesta a spoznávať svet. Čo najviac ako sa dá. Samozrejme trávime veľa času spolu. Je to najväčší relax prísť domov a vidieť v dverách Adriána, ako stojí a čaká na mňa. Stále sa zo seba tešíme, ako malé deti. Verím, že toto leto sa pozrieme aj na dánske pláže, lebo minulý rok sme to nestihli.
Adrián: Výlety? Ehm, snažíme sa! Ale nie je toho nejak veľa. Sme dosť vyťažení prácou a školou, a keď už aj deň voľna príde, oddychujeme doma, alebo sa ideme len prejsť do mesta. Tento rok by sme chceli aj konečne niečo pocestovať, tak verím že sa nám to splní, no momentálne trávim moje voľné dni v skúšobni s kapelou, nedávno sme odohrali náš prvý koncert tu v Dánsku. 🙂
Čo na odchod zo Slovenska Vaši rodičia, rodina, kamaráti, … ? Podporovali a podporujú vás v tom?
Adrián: Myslím, že môžem odpovedať rovno aj za Natáliu. Podporu od rodičov a kamarátov sme stále mali, za ktorú im veľmi pekne ďakujeme 🙂 Pamätám si, keď mi raz otec poslal správu s obrázkom z nejakej štatistiky, kde Dánsko bolo na prvom mieste čo sa ekonomiky týka, a napísal k tomu, lepšie ste si ani vybrať nemohli 😀
Natália: Ako som vravela, moje okolie je už zvyknuté na to, že tam nie som. Chýbajú mi všetci, aj keď si to možno tak neuvedomujú. Najkrajšie sú momenty, keď vidíte, ako sa naše životy menia, ako napríklad zasnúbenie mojej kamarátky a pod. Sú to tie prvé momenty dospelosti, ktoré by som rada s nimi bližšie prežívala.
Aké zvýhodnenie očakávate v budúcnosti od zahraničného štúdia?
Natália: Určite jazyk! V dnešnej dobe taktiež sebavedomie pri rozprávaní pred veľkým publikom je veľké plus. Učím sa aj po dánsky, takže v budúcnosti, aj keď neostanem možno v Dánsku, budem môcť pracovať s týmto jazykom.
Dnes keď vás niekde prijímajú, či už je to škola alebo práca, veľký faktor je ten, čo robíte pomimo. Či už máte nejaké počítačové kurzy, zaujímate sa o prírodovedecké súťaže, alebo radi súperíte v recitovaní. Toto je to, čo zaváži.
Čo najviac Vám zo Slovenska chýba? Ako často chodíte domov?
Adrián: Definitívne rodina a kamaráti, no taktiež pocit domova. Ten sa nezmení asi nikdy. Myslím že človek môže žiť v zahraničí ako dlho chce, no miesto kde sa narodil a vyrastal bude pre neho stále tým pravým domovom. Snažíme sa prísť každé 3 mesiace, no záleží od dovolenky a školy.
Natália: Samozrejme, súhlasím s Adrianom, ale pridám… JEDLOOO!! Kedže som bezlepka, je komplikované takto žiť v zahraničí. Mamka mi každé dva mesiace musí posielať veľké balíky múky, cestovín a chleba, aby som nemusela platiť nehorázne ceny za bezlepkový sortiment v Dánsku. Chýbajú mi hory. Aj keď nie som veľký turista, chýba mi pohľad z izby na Vysoké Tatry, na lesy. Chýbajú mi bežné momenty zo života ako chodenie na huby s ockom, večerné rodinné nahromadenie sa na sedačku, kde sa strčím medzi rodičov, chýba mi doslova aj to, čo mi niekedy vadilo. Chýba mi mamkino frflanie, čo to mám zasa na sebe alebo babkina otázka: “Nie si hladná?”.
Na záver nejaké odporúčania?
Natália: Chcela by som poradiť študentom, ktorí sa hľadajú a nevedia kam. Nebojte sa ísť preč a skúšať aj to nemožné. Ja viem, nie je to ľahké. Veď všetci máme sny. Hlavne si nepovedz: “Ta ja neviem”, ”Čo na to povedia druhí”. Hlavne by som chcela poradiť študentom na stredných školách, aby niečo robili počas prázdnin. Nepreflámovali celé prázdniny, ale robili aj niečo užitočné. Ja som sa v treťom ročníku rozhodla pracovať cez leto v Grécku ako animátorka. Super leto, more zadarmo, zarobené a to nevravím o ľuďoch a zážitkoch.
