Mnohí z nás možno ani netušili aký výnimočný element slovenskej ženskej cyklistiky doma, v Novejši, máme. Má 21 rokov a je študentkou Technickej univerzity v Košiciach. Po dlhých rokoch sa jej podarilo vybojovať miestenku na olympijských hrách, ktoré sa konajú už tento rok v Paríži. Ak neviete o kom hovoríme, predstavujeme vám Noru Jenčušovú.
Ktoré preteky boli pre teba výnimočné a prečo?
Je veľké množstvo pretekov, z ktorých som si odniesla silné emócie a momenty. Ale prvé ozaj výnimočné preteky boli keď som vyhrala ako juniorka Majstrovstvá Európy v dráhovej cyklistike, v disciplíne scratch v roku 2020 v Talianskej Fiorenzuole. A samozrejme telefonát s rodičmi po preteku.
Vieme, že si predtým plávala, pretekala v triatlone a atletike. Prečo nakoniec zvíťazila cyklistika?
Nastal moment, keď som bola v troch rôznych športových reprezentáciách, čo nebolo možné stíhať. Preto som sa najprv vzdala atletických pretekov. Asi rok-dva, som kombinovala reprezentačné výjazdy v triatlone a cyklistke. V osemnástich som sa už musela rozhodnúť a vyhrala cyklistika. Triatlon mi stále veľmi chýba a mám v pláne sa k nemu po cyklistike vrátiť.
Čo všetko zahŕňa tréningový plán jednej z našich najúspešnejších žien cyklistiky?
Začiatkom roka sa už v januári odchádza do tepla najazďovať kilometre, ktoré sa u nás kvôli počasiu nedajú. Pretekový program začína už vo februári a končí väčšinou v októbri. Preteky sú každý týždeň, čiže o intenzitu je v postarané. V zime moja príprava prebieha skôr triatlonovo, tak ako som zvyknutá. Veľa behám, plávam, bežkujem, chodím na túry a do posilňovne. Bicyklu na trenažéri sa venujem minimálne.
Dráha alebo cestná cyklistika?
Hovorí sa, že cyklistika je len jedna, a to cestná. Stále platí, že by som sa chcela primárne presadiť na ceste. Dráha ma baví tiež, no aj na ňu je základom príprava na ceste.
Aký je to pocit vedieť, že si po dlhom období pretekárka, ktorá bude zastupovať Slovensko na olympijských hrách?
Som vďačná a hrdá na to, že sa nám podarilo po 26 rokoch vybojovať miestenku na OH aj pre ženy. Je symbolické, že naposledy bola v roku 1996 na OH v Atlante Lenka Ilavská (teraz Litvinová), ktorá je zároveň aj moja trénerka. Bude ťažké prekonať jej výsledok ale pokúsim sa.
Už pár rokov pretekáš za tím BePink. Čo si myslíš, že je najdôležitejšie pri tímovej práci?
Dôležitá je komunikácia, najmä v pelotóne. Napríklad, ak sa pracuje na babu, ktorá nemá dobrý deň, je dôležité zmeniť taktiku. Vrcholová cyklistika je tímový šport a človek musí urobiť to, čo je najlepšie pre tím. A samozrejme medzi nami nesmie byť nevraživosť a ohováranie, čo je pri ženách niekedy ťažké. V konečnom dôsledku sme v tom spolu a tešíme sa aj trpíme rovnako a vieme sa vcítiť jedna do druhej.
Vieš „vycítiť“ kedy je deň ten tvoj a do pretekov ideš s dobrým pocitom?
Vôbec nie. Väčšinou zistím až v preteku, ako sa cítim a koľko mám energie. Boli dni keď som mala málo hodín spánku a vstávala som rozbitá, no nakoniec z toho bol v preteku dobrý výsledok. Sú preteky, do ktorých chodím ozaj namotivovaná s vysokými ambíciami, no nakoniec je to v preteku vždy o hlave a nohách.
Je nejaká veta alebo pár slov, ktoré sa ti zaryli do pamäti ako najlepšia rada akú si dostala?
Je viac takýchto výrokov. No v poslednej dobe perlí moja trénerka, ktorá ma chce podporiť a veľakrát mi odpíše iba jedno slovo: „Pokoj“. Teraz si to v ťažších situáciách veľakrát poviem.
Stalo sa, že ťa niečo vo svete cyklistiky prekvapilo?
Ani neviem. Možno keď som začínala, tak ma prekvapovali niektoré pravidlá a zásady. Konkrétne ma určite prekvapilo, že dráhový bicykel nemá brzdy a má iba jeden prevod.
Je možné ťa prísť podporiť aj niekde v blízkosti Novejši počas roka 2024?
Momentálne chodím na Slovensku málo pretekov. No ak som doma, tak zvyknem chodiť na Východ Road Ligu, kvôli dobrej partii vychodňarov. Každoročne však býva v Spišskej kolo Slovenského pohára, väčšinou v septembri. Ak som doma, tak pretekám aj tam.
Kto je alebo bol tvojim vzorom?
Viem oceniť každý tvrdo vydretý, hodnotný výsledok. Konkrétny vzor, ku ktorému by som vzhliadala asi nemám. Ale ak mám niekoho povedať, tak je to Kristian Blummenfelt. Nórsky triatlonista a víťaz OH v Tokiu.
Ak máš chvíľku voľného času, ako si ho rada vyplníš?
Rada čítam, pozerám filmy, venujem sa rodine a psíkovi.
Aké sú tvoje plány do budúcna?
Dokončiť bakalárske a inžinierske štúdium popri vrcholovom športe.
Od jari do jesene určite veľa trénuješ. Keď si ale doma v Novejši, je nejaké miesto kam sa vždy rada vrátiš?
Ak som doma, tak väčšinou nemám veľa voľného času. Maximálne chodím s babami zo strednej do mesta na kávu alebo do kina. Ale také moje kľudné miesta kde vždy rada chodím sú plaváreň, atletický štadión Tatran, plus prechádzky so psom na Soviu skalu alebo Košiarny briežok.
Nore veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a inšpiráciu pre ďalších nádejných reprezentantov Slovenska v cyklistike. Želáme jej veľa zdravia, šťastia a úspechov v osobnom aj profesionálnom živote.
Sledovať ju môžeš na Facebooku alebo Instagrame.