Ako jedenásťročný si zamiloval hru na gitare, neskôr sa rozhodol zamerať na tú klasickú. Vyštudoval Akadémiu muzických umení v Prahe pod vedením profesionálov, s ktorými dnes koncertuje. Budúci rok ma naplánované koncerty aj v Južnej a Severnej Kórei. O svojej záľube, ktorá sa stala jeho prácou nám prezradil viac Timotej Závacký.
Ako a kedy si sa dostal k hre na gitaru?
Odmalička ma to ťahalo k tomuto nástroju. Keď som mal jedenásť rokov, tak mi rodičia kúpili prvú gitaru. Prihlásili ma do Základnej umeleckej školy v Spišskej Novej Vsi, kde som mal výborných učiteľov. Prvý rok ním bol skvelý gitarista Ľubomír Kopkáš. Tento rok sme sa stretli približne po dvanástich rokoch a v spoločnom projekte DUO ART PILGRIMS odohrali niekoľko koncertov. Ďalšie roky ma viedla vynikajúca učiteľka Zuzana Lukáčová, s ktorou som od ukončenia ZUŠ stále v kontakte a veľmi rád ju navštevujem.
Prečo si sa rozhodol špecializovať práve na klasickú gitaru?
Od trinástich rokov som hrával aj na elektrickú gitaru a viac ma to ťahalo práve týmto smerom. Až približne v šestnástich rokoch som sa rozhodol, že sa chcem stať profesionálnym klasickým gitaristom. Stalo sa tak počas môjho štúdia na košickom konzervatóriu u Jozefa Haluzu, ktorý nám výborne organizoval koncerty, aby sme nadobudli čo najviac skúseností. V tomto období som si zamiloval klasickú hudbu a začal sa špecializovať predovšetkým na obdobie romantizmu a hudbu súčasných klasických skladateľov.
Po stredoškolskom štúdiu na konzervatóriu v Košiciach si pokračoval na prestížnej Akadémii múzickych umení (AMU) v Prahe. Bolo náročné sa tam dostať?
V roku, v ktorom som sa hlásil brali na AMU iba dvoch gitaristov, takže to bolo náročné. Bolo však krásne, keď ma tam prijali. Profesora Štěpána Raka, ktorý tam v tom období učil, som poznal už dlho, keďže bol mojím najväčším vzorom a chodieval som k nemu na konzultácie do Prahy alebo Opavy od svojich pätnástich rokov.
Ako prvý Slovák si sa stal študentom jednej z najslávnejších osobnosti klasickej gitary, Pavla Steidla. Čo to pre teba znamenalo?
Práve v roku, keď som nastúpil na akadémiu, tak tam začal učiť aj Pavel Steidl a bol som jeho prvým žiakom. To, že ma bude učiť práve on, som sa dozvedel až pri nástupe do školy. Prvý rok učil iba mňa, mohol mi teda venovať veľa času. Spolupráca s tak skvelým gitaristom bola pre mňa veľmi inšpirujúca a motivovala ma pracovať na sebe ďalej.
Kto ťa najviac ovplyvnil počas tvojho štúdia?
Najviac v mojom hudobnom živote ma ovplyvnila práve osobnosť profesora Štěpána Raka. Už od mladosti bol mojím najväčším vzorom a v pätnástich rokoch som mal prvú konzultáciu u tohto profesora, skladateľa a hlavne skvelého človeka. Často som hrával jeho skladby a hrávam ich dodnes. Mal som možnosť si s ním zahrať aj niekoľko koncertov, napríklad v roku 2016 v Prahe, kde som bol jeho hosťom. Tiež spoločné koncerty na Slovensku, v Markušovciach a Smižanoch, ktoré boli oba vypredané a mali skvelú atmosféru. Tých osobností, ktoré ma ovplyvnili je ale viac. Za zmienku stojí napríklad Darragh O’Neill – významný írsky skladateľ a gitarista, ktorého hudbu hrávam už asi osem rokov, a minulý rok ma navštívil v Prahe. Naše stretnutie bolo veľmi krásne a verím, že si aj s ním čoskoro zahrám spoločný koncert.
Po skončení štúdia si sa sám stal učiteľom a často koncertuješ. Na ktorý koncert najradšej spomínaš?
Momentálne som učiteľom v MUSEHOUSE International Music School v Prahe, ktorej riaditeľom je môj skvelý kamarát a gitarista Nikita Krein. Tých koncertov, na ktoré veľmi rád spomínam, je veľa. Krásnu spomienku mám na tohtoročný koncert na svetovom festivale Antonina Dvořáka v Prahe.
Čím bol pre teba výnimočný?
Je za tým pekná náhoda. Organizátor, pán Choi z Južnej Kórei, ma tri dni pred festivalom počul hrať v reštaurácii, kde som hral jednému pánovi na požiadanie, keďže videl, že mám so sebou gitaru. Ako som začal, tak sa okolo mňa zišlo plno ľudí, kamerovali si ma a zhodou náhod šiel práve okolo svetový dirigent a organizátor Dvořákovho festivalu. Vypýtal si odo mňa kontakt a na druhý deň mi prišlo pozvanie odohrať ďalší deň slávnostný koncert. Moje vystúpenie na tomto festivale malo veľký úspech a zúčastním sa ho aj na budúci rok.
Najčastejšie koncertuješ na Slovensku a v Českej republike. Chystáš sa na nejaký koncert aj mimo týchto dvoch štátov?
V budúcom roku odohrám koncerty v Južnej a Severnej Kórei. V štádiu riešenia sú aj koncerty v Peru a Bielorusku.
Ako si sa k tomu dostal?
Práve pán Choi z Južnej Kórei mi po úspešnom koncerte na Dvořákovom festivale prisľúbil, že v budúcom roku ma pozve odohrať koncerty v Južnej, ale aj Severnej Kórei s orchestrom. Veľmi sa na to teším, keďže tam odohrám najslávnejší koncert pre gitaru a orchester Concerto de Aranjuez od španielskeho skladateľa Joaquína Rodriga.
Určite vlastníš nejednu gitaru. Máš aj nejakú, pre teba, špeciálnu?
Momentálne vlastním dva majstrovské nástroje. Už štyri roky hrávam na skvelú cédrovú gitaru, ktorú vyrobil český výrobca, pán Václav Svoboda. Na jeho gitary hráva aj profesor Štěpán Rak. Výnimočná je pre mňa moja druhá gitara, ktorú mi venoval český výrobca Petr Semenec. Veľmi ma potešilo, keď mi napísal že sa rozhodol jednu z jeho gitár venovať práve mne. „Sovička,“ ako ju Petr nazýva, má prednú dosku zo smreku, a je výnimočná tým, že ozvučný otvor má na inom mieste ako bežné klasické gitary. Vlastním ju približne dva mesiace a som nadšený z jej krásneho farbeného zvuku a z toho, ako komfortne sa na ňu hrá.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v tvojej doterajšej hudobnej kariére?
Za najväčší úspech považujem to, že pravidelne hrávam koncerty a verím, že tých koncertov bude v blízkej budúcnosti ešte viac. Úspechom pre mňa je, že sa môžem venovať tomu, čo ma baví a napĺňa a robiť tým radosť aj iným ľuďom.
Veľa koncertov máš aj v Novejši a okolí. Kde ťa môžu Spišiaci najbližšie vidieť?
Je pravda, že posledné mesiace som v Spišskej hrával veľmi veľa. V blízkej dobe ale nemám naplánovaný žiadny koncert.
