Ahoj, kto sa ukrýva pod značkou Woodenka?
Ahoj 🙂 som Denisa Halečková a k Novovešťanom patrím celkom krátko, pretože som sa v septembri minulého roku vydávala a následne sťahovala. Pochádzam z Bystrian, ale do Spišskej som chodila na osemročné gymnázium, na Javorku, takže nebola to pre mňa tak úplne neznáma. Mám 26 rokov a momentálne som veľmi šťastná, že môžem byť doma, pretože som hrdá Spišiačka, je mi tu dobre a som rada, že mi tu je dopriate aj tvoriť. Čo sa týka záľub tak rada cestujem, mám rada prírodu, hory, športy, knihy, filmy. Tak nejak už k mojej práci patrí mať aj estetické oko, takže mám rada všetko pekné a praktické zároveň.
A kto sa ukrýva pod značkou Woodenka? No okrem mňa je to aj môj manžel, Ľubomír Halečka., ktorý mi je nenahraditeľnou pomocnou rukou a veľkou oporou a do tretice je to moja mamka Anka, ktorá nám zabezpečuje šitie, teda textilné časti výrobkov.
Čo bolo predtým ako vznikla Woodenka?
Pred Woodenkou bolo štúdium v Bratislave. Skončila som dva ročníky na Katedre kulturológie na Komenského univerzite, ktoré boli značne zaujímavé, bohužiaľ som sa po istých nezhodách rozhodla, že sa rozídeme. Tak som po ročnej pauze nastúpila na cestu Manažmentu malého a stredného podniku, kde som úspešne dobojovala bakalára. Ďalej ma však štúdium nelákalo, pretože moje túžby boli iné, ako sedieť v škole, kde som nevidela nejaké hmatateľné výsledky. A takisto som potrebovala zmeniť vzduch za „tatranskejší“. V Bratislave pracoval aj môj vtedy ešte priateľ Ľubko. Po mojej promócií, sme ešte chvíľu ostali, ale to už len dozrievalo rozhodnutie vrátiť sa domov. Keďže som mala v Bratislave čo to odpracované a on takisto, chceli sme si užiť posledné prázdniny, takže sme obaja dali výpovede, presťahovali sa domov a absolvovali sme púť do Santiaga de Compostela. A po návrate začala vznikať Woodenka.
Ako a kedy vznikla myšlienka založiť Woodenku?
Myšlienka založiť Woodenku vo mne pravdepodobne rástla celý život. Mať niečo svoje, kde si budem povinnosti a čas menežovať sama za seba bola od veľmi mladého veku moja túžba. Moje predstavy sa však vyvíjali, raz to bola kaviareň, lebo káva je pre mňa základný nápoj dňa :), potom cukráreň, pretože rada pečiem a milujem “dobré sladké”, ďalej to bola výroba kozmetiky, ktorú som takisto okrajovo skúsila, takže vždy to boli nejak mne blízke veci. Že skončím pri práci s drevom, to som netušila :). Nebolo to, že polovica rodiny sú drevorubači a stolári, tak pokračujem istým spôsobom v remesle. Myslím, že moje túžby, predstavy, zážitky a okolnosti ma dostali do časopriestoru, kedy to odrazu šlo realizovať. Drevo mi bolo vždy blízke a sympatické ako materiál, ale pokusy začať niečo vyrábať sa spustili netypickou vecou a to motýlikom. Ešte v Bratislave si Ľubko prvého motýlika vystrúhal ručne, keď sme šli na svadbu kamarátom. No a potom som do styku s drevom začala prichádzať už po návrate domov. Najprv to boli malé drevené tabuľky s gravírom k narodeninám, k svadbe, len tak ako doplnok do interiéru. Až sme si spomenuli na toho Ľubkovho prvého motýlika a skúsili sme urobiť ďalšieho.
Ako sa rodil názov značky?
Názov mi nenapadol hneď, bolo to po istom čase, v ktorom som už tvorila, ale nejako som nad ním nešpekulovala. Proste Woodenka :). Dlhším procesom tvorby prechádzalo logo, keďže sme vyberali font, ja som v ňom chcela mať zakomponované hory. Nakoniec z toho zišlo, lebo veď čím jednoduchšie tým krajšie.
Čo všetko z dreva vyrábaš a kto ti pri výrobe pomáha?
Ako som už prezradila sama nevyrábam. Nebolo by to možné z hľadiska ani technického, ani časového, keď si vezmeme, že vytvárame úplne nový produkt, nielen polotovar, počnúc návrhom, kúpou materiálov, jeho realizáciou, sami si vymýšľame balenie, olep, fotenie, grafiku, nahadzovanie na internet, komunikáciu so zákazníkom, niekedy aj dovoz až domov. Je toho kopec, ale baví nás to. Výrobkov je už viac. Nápadov neúrekom, len času je nejako málo.
Woodenka je v podstate súčasťou našich životov. Nie je to že dnes idem do práce a dnes mám voľno. Je to neustály proces. Aj keď je deň, že nevyrábame, alebo sme na výlete, vždy nám niečo napadne, čo by sme mohli vyrobiť, alebo zapojiť do procesu, čo si musíme poznačiť na náš nekončiaci „to do“ list. Spočiatku sme aj váhali či je správne, že nemáme konkrétny koncept Woodenky, ale tým konceptom sme vlastne my a náš život, vyrábame to, čo sa nám páči, alebo čím si chceme dozariaďovať byt, alebo vyrobiť na požiadanie kamarátovi a keď to je už na svete, prečo to neukázať a neponúknuť aj iným ľuďom? 🙂
Kde môžeme vidieť prípadne aj kúpiť tvoje produkty?
Väčšinou vyrábame na zákazku. Najviac a najlepšie sa mi komunikuje s ľuďmi prostredníctvom našej stránky Woodenka na Facebooku, pretože tam vidia nafotené produkty, vedia sa so mnou hneď spojiť, opýtať sa, objednať, dohodnúť čo a ako. Ale vedia si nás nájsť aj na Sashe portály, v SNV máme zopár motýlikov v kaviarni Mlynček, alebo aj u nás doma sú dvere vždy otvorené. 🙂
A radi chodíme aj na trhy. Nevyhľadávame veľké masovky, skôr také komornejšie, remeselné, nejakým spôsobom dizajnové, resp. handmade trhy. Aj preto nás ľudia na tých našich najznámejších trhoch v Spišskej nenájdu. Ale ak môžem povzbudiť Novovešťanov, ktorí túžia zorganizovať nejakú akciu, alebo sa zapájať do verejného života v meste, tak nech do toho určite idú a nech sa neboja. Myslím si, že v SNV a okolí je veľa tvorcov, ktorí by privítali milý, na úrovni trh s peknými, kvalitnými vecami a dobrým jedlom, možno aj sezónny. Inšpirovať sa môžu aj veľmi úspešnou akciou v Bratislave- Dobrý trh. Myslím si, že ľudia sú stvorení chodievať a nakupovať na trhu, stretnúť tam známych a klábosiť, dať si kávu, vypustiť deti.
Dostala si od zákazníka nejakú nevšednú požiadavku, nad ktorou si krútila hlavou?
Hmm zatiaľ asi nie. Sú zákazníci, ktorí si vyžadujú špeciálnu nazvem to starostlivosť a mám pocit, že aj tak sa im nedá zavďačiť, ale určite viac je tých spokojných. Pýtajú sa nás ľudia na výrobu kadečoho, ale nie je to na krútenie hlavou. Skôr ak to nedokážeme vyrobiť tak z kapacitných alebo technických dôvodov, že je to práca určená pre väčšiu stolársku dielňu ako pre nás, ale väčšinou sa s výzvami snažíme pasovať, lebo sa učíme novým veciam a posúva nás to ďalej. Vlastne niekedy sú zákazníci kreatívnejší ako ja 😀 aj to ma na tom baví. Občas nám nápady na nové produkty podsúvajú oni.
Najobľúbenejší produkt, ktorý sa predáva je predpokladám drevený motýlik, alebo?
Ako kedy. Tým, že pomaličky rozširujeme záber výrobkov, mám pocit, že sa aj pozornosť ľudí posúva inam. Ale motýliky určite budú našou stálicou. Veľký úspech má aj Hojda, multifunkčný doplnok určený najmä deťom, ale dá sa na nej parádne ponaťahovať chrbát. 🙂 Alebo aktuálne, keďže sa nám blíži jar, tak minimalistická vázička, čiže kombinácia drevo a sklenená ampulka.
Skús nám v skratke povedať proces výroby dreveného motýlika.
Nie som si istá či viem na niečo odpovedať v skratke 😀 . Na začiatku si vytvorím grafický návrh. Následne si ho prekreslím na drevo a lupienkovou pílkou vyrežem. Ak ide o motýlika s gravírom, ten nám vyreže fréza. Samozrejme drevo, už musí mať vhodnú hrúbku, naše motýliky majú okolo 4 mm a keďže pracujeme s masívnym drevom, tak doštička musí byť vo vhodnej veľkosti a ohobľovaná. Nasleduje brúsiaca časť, v ktorej dávame motýlikovi ručným brúsením presné tvary, hladké plochy a oblé hrany. Ďalej nasleduje povrchová úprava lesklým, či matným lakom, alebo prírodným minerálnym olejom. Výber textílie je rovnako dôležitý, pretože farba dreva musí ladiť s farbou látky a takisto tvar motýlika s potlačou na látke. Keď je motýlik dokonale obrúsený a vysušený, výber látky je správny a je nastrihaná na potrebné diely, odchádza k našej dvornej krajčírke, ktorá to všetko spojí dokopy a nám sa dostáva do rúk finálna verzia- vhodná na fotenie, zabalenie, a doručenie.
Aké sú plány do budúcna? Nejaké nové produkty?
Plánov máme kopec, prezradím, že sa týkajú bytové dizajnu a doplnkov. 🙂
Ale konkrétnejšie by som možno o jednej našej novinke, ktorou je pegboard. Prvý sme si vyrobili pre seba, pretože sme mali v kuchyňu holú stenu. Chceli sme ju zakryť niečím vkusným, jednoduchým, zároveň to malo byť veľké a posledná podmienka bola, nech sa na to dá niečo uložiť a nezaberá to miesto. A tak vznikla drevená tabuľa, na ktorej sa dajú flexibilne prehadzovať poličky a tým pádom je jej využitie nekonečné. Drevo je tak neutrálne, že sa hodí do akejkoľvek izby, aj do takmer všetkých štýlov interiéru.
A podarila sa nám ešte jedna pre mňa veľmi štýlová vec a to motýlik bez látky. Keď už som bola bezradná farebne, vzorovo, strihovo, či to ladí a či nie, tak sme si povedali, že ho urobme iba z dreva a bude sa v podstate hodiť k všetkému. Toto je pre mňa vrchol, keď vie byť pekná vec maximálne jednoduchá a praktická.
Takisto by sme chceli v budúcnosti rozbehnúť vlastný eshop a aktívnu podporu nejakého zmysluplného projektu, napr. výsadby stromčekov.
Máš v Novejši nejaké obľúbené miesto kde rada chodíš?
Mám rada mesto a park v ňom. Spišská je veľmi pekná a vhodná pre život, aj mladých ľudí a rodín a tešilo by ma, keby sa ich väčšina vrátila, alebo ostala žiť doma. Máme kaviareň Mlynček, kde robia výbornú kávu, máme kino Mier, ktoré sa zapája do filmových festivalov a premieta aj klubové filmy, Spišské divadlo, divadlo Kontra, máme kopec firiem a obchodíkov, v ktorých viem kúpiť všetko, čo potrebujem pre výrobu a to na relatívne malej ploche, takže sa určite nabehám menej ako vo veľkomeste. Viem sa všade dostať pešo, alebo bicyklom, máme lukratívnu polohu, tým, že tvoríme vlastne vstup do Slovenského raja. V našom meste a okolí sa dajú robiť takmer všetky športy a to aj v krásnej prírode. Máme mladých ľudí, ktorí sú vytrvalí v aktuálnom dianí a organizujú zhromaždenia Za slušné Slovensko, za čo im ďakujeme. Je toho ozaj veľa.
Ak by si mala kompetencie, je niečo čo by si v našom meste vylepšila/zmenila?
Jasné, že aj napriek tomu, že som ho vychválila je stále, čo zlepšovať a kam sa posúvať. Napríklad v službách, vo využívaní toho, že sme zaujímavým mestom s atraktívnym okolím pre cestovný ruch, v otvorenosti ľudí, zapájaní sa do verejného života a kultúrneho diania. Rada vidím akčnosť a záujem mladých vo vytváraní nových, hodnotných akcií. Taktiež je v našom regióne potrebná práca s rómskou komunitou. Verím, že sme na ceste k zlepšeniu. Buďme cieľavedomí, vytrvalí, aktívni, kreatívni a vďační. Budujme lepšiu Novejšu, lepšie Slovensko.